Plniace pero
Plniace perá, alebo bežne nazývané aj atramentové perá, si každý z nás pamätá z prvých ročníkov základnej školy. Najskôr je z nich strašiak, ktorého sa chceme čím skôr zbaviť a tieto perá nahrádzame guľočkovými perami a rollermi. V dospelosti sa použitie plniaceho pera stáva skôr slávnostnou udalosťou, keďže sú používané hlavne na podpisovanie zmlúv a dôležitých dokumentov. Táto ich vlastnosť z nich robí ideálny darček pre vážených obchodných partnerov. Lacnejšie perá nájdu svoje využitie ako darček k zápisu do prvého ročníka a strednú cenovú hladinu využijú učitelia na všetkých stupňoch škôl.
Pokračovať.
Mnoho užívateľov oceňuje istú nadčasovú eleganciu. Plniace perá majú akoby svoju osobnosť a netreba opomínať ani setiment, ktorý vychádza zo spomienky, kedy mu bolo pero darované.
História plniaceho pera
Pravdepodobne prvé plniace pero vyrobil v 10. storočí (rok 937) maghrebský chalífa Ali Abuzar. Prvé naozaj plne funkčné pero, ale nezostrojil nik iný, ako práve Leonardo da Vinci. Hoci sa žiadne z jeho pier nezachovalo, v jeho denníkoch nájdeme nákresy a podľa týchto nákresov zhotovil umelec Amerigo Bombara v roku 2011 niekoľko funkčných modelov, ktoré sú teraz vystavené v Leonardovom múzeu.
Moderné plniace perá môžeme datovať do roku 1928, keď spoločnosť Pelikan skombinovala dva patenty od Slavoljuba Penkala a Theodora Kovacsa. Nasledujúce desaťročia sa niesli v duchu vylepšovania, experimentovania s materiálmi, tvarmi, ale aj so samotným atramentom. Plniace perá boli dominantné až do 60-tych rokoch 20. storočia, kedy ich na tróne vystriedali guľočkové perá.
Typy plniacich pier
Pri písaní plniacim perom netreba využívať skoro žiadny prítlak na papier. Práve preto sa používa v prvých školopovinných ročníkoch - ruka sa musí naučiť jemnú motoriku pohybu pera po papieri. Práve jemnosť písania z neho robí ideálny nástroj pre dokonalý podpis.
Plniace perá obsahujú atrament na vodnej báze, ktorý sa do hrotu pera dostáva zo zásobníkov (bombičiek), alebo sa naťahuje cez hrot pomocou kvapkadla, piestového mechanizmu, či z konvertora.
Hroty plniacich pier sú vyrábané z ocele, ale aj zlata a mávajú označenie, ktoré určuje ich hrúbku:
EF (extra fine) - extra tenký hrot
F (fine) - tenký hrot
M (medium) - stredná hrúbka hrotu
B (bold) - široký hrot
Plniace perá podľa spôsobu plnenia atramentom
Atrament sa do hrotu pera dostáva zo zásobníkov (bombičiek), alebo sa naťahuje cez hrot pomocou kvapkadla, piestového mechanizmu, či z konvertora.
Kvapkadlový mechanizmus sa dnes už používa málo, kvôli nepohodlnému čerpaniu atramentu, pri ktorom sa často človek zašpiní atramentom. Jeho výhodou je objem náplne, vďaka čomu si aj dnes nájde svojich verných používateľov.
Atramentové bombičky sú pohodlným riešením pre mnoho ľudí a jeho hlavnou výhodou je ľahká manipulácia, keď vyprázdnenú náplň stačí vymeniť za plnú.
Piestový mechanizmus v plniacich perách bol zo začiatku pomerne mohutný a zaberal približne polovicu z pera. S príchodom moderných teleskopických piestov sa situácia zmenila a atrament si viete pohodlne načerpať do pera otáčaním vrchnej strany pera.
Konvertorový mechanizmus je podobný mechanizmu so zásobníkom (bombičkou). Jeho výhodou je možnosť naplniť bombičku pomocou malého piestu.
Kaligrafické plniace perá
Plniace perá sú nevyhnutným spoločníkom aj pre rôzne umelecké účely, napríklad krasopis, kaligrafia, kresba, či dizajn.